Vystoupení velvyslance Slovenska v České republice pana Petra Weisse na Slavnostním shromáždění k 73. výročí SNP.

30.08.2017 08:47

     Ctení priami účastníci odboja a ich príbuzní, vážená  pani prvá podpredsedníčka Senátu, vážení predstavitelia Armády ČR, Čs. obce legionárskej, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, drahí českí priatelia, milí krajania,dovoľte mi poďakovať sa, že ste  nezabudli pripomenúť si aj tu, v Prahe, náš štátny sviatok, Dňa vypuknutia Slovenského národného povstania, a že nezabúdate na hrdinov antifašistického zápasu. Udalosti vo svete, keď sme svedkami čoraz väčšieho počtu vojnových konfliktov, teroristických útokov a rastúcich politických napätí vo svete ale aj v našom blízkom susedstve, nám pripomínajú hodnotu mieru, za ktorý sme zaplatili toľkými životmi, hodnoty slobody a demokracie a práva národov na slobodný výber svojej budúcnosti. O to viac musíme vzdávať hold a úctu všetkým organizátorom a účastníkom SNP, všetkým tým statočným ľuďom, občanom bývalej ČSR, ktorí sa zapojili do protinacistického odboja, či už na Západe alebo východe, ale najmä doma, všetkým tým, čo riskujúc život svoj i svojich rodín pomáhali odbojárom a chránili ľudí prenasledovaných fašistickým režimom.

     Pripomenutie si politickej tradície povstania je dôležité preto, že v demokratickej Slovenskej republike, ktorá si onedlho pripomenie 25. výročie svojej nezávislosti,   dnes reálne čelíme otvorenému pokusu jednej politickej strany nadviazať na totalitný režim vojnovej Slovenskej republiky, ospravedlňovať zločiny, ktorých sa dopustil a znovu etablovať fašizmus ako čosi normálne. Podobné tendencie je možné pozorovať aj v iných kútoch Európy. Proti tomu sa musia spojiť všetky politické strany, všetci občania, ktorí si ctia hodnoty slobody a demokracie a nechať pri sledovaní tohto účelu bokom prirodzené ideologické a programové rozdiely

       Hitlerovým politickým programom bolo – a to by sme si mali stále pripomínať tak na Slovensku ako aj v Česku, aby sme nezľahčovali fakt kolaborácie s jeho režimom a s režimami jeho pomáhačov v satelitných štátoch nacistického Nemecka - dobytie nového životného priestoru na Východe i na Západe  a jeho bezohľadná germanizácia, systematické vyhladenie celých národov a etnických skupín a zotročenie tých skupín obyvateľstva, ktoré nemali byť podrobené genocíde. Tieto zločinné ciele potrebovali na svoju realizáciu aj zločinecké metódy. Očisťovanie od nežiaducich živlov, k akým sa rátali najmä príslušníci inteligencie okupovaných krajín, či od rasovo menej cenných živlov, ku ktorým sa zaradili najmä Židia, ale aj Rómovia a príslušníci niektorých slovanských národov, sa dialo na základe Norimberských rasových zákonov a prostredníctvom nacistických koncentračných táborov, ktoré genocídu uskutočňovali priemyselným spôsobom. Nesmieme dovoliť, aby tieto skutočnosti ktokoľvek bagatelizoval. Je historicky doloženým faktom, že v nacistických programoch konečné riešenie židovskej otázky malo byť sprevádzané aj vyčistením východného priestoru o dve tretiny i viac pôvodného obyvateľstva s tým, že zvyšok mal byť ponemčený tak, aby o 100 rokov žilo v Európe nie 80, ale 250 miliónov Nemcov. Tu treba osobitne hajlujúcim mladým mužom pripomenúť, že obeťou tohto vyčisťovania mali byť aj Slováci a Česi.Tí, ktorí napriek týmto historickým faktom na Slovensku hajlujú, sa vyčleňujú zo spoločenstva normálnych ľudí, ako na tom pri oslavách na SNP 26. augusta povedal slovenský premiér Robert Fico.  Takíto ľudia musia byť predmetom zásadného, nekompromisného politického odmietnutia všade v Európe i v Amerike, všade, kde prebiehala a ničila ľudské životy a osudy Druhá svetová vojna.

     Skutočnosť, že hitlerovskému Nemecku išlo o svetovládu a zničenie a zotročenie celých národov, že vo vojne, ktorú rozpútal,  išlo doslova o biologické prežitie stoviek miliónov ľudí, že bolo ohrozené jestvovanie nielen jednotlivcov, skupín, tried, ale celých národov a krajín, že v stávke bolo pokračovanie po stáročia formovanej európskej civilizácie, že išlo o zachovanie elementárnych základov dovtedajšieho spôsobu života, viedla k vytvoreniu antifašistickej koalície. Slovenský národ sa povstaním začlenil do tejto koalície a zaradil sa medzi víťazné národy Druhej svetovej vojny. Práve preto si dodnes ctíme a oslavujeme nielen všetky štáty a antifašistickej koalície, ale i jednotlivcov, ktorí bojovali na jej strane proti otvorene rasistickej, genocídnej , bezohľadne krutej nacistickej Tretej ríši a jej spojencom.Práve preto sme hrdí na všetkých účastníkov česko-slovenského antifašistického odboja, či už bojovali na západných alebo východných bojiskách, či už boli vojakmi alebo partizánmi alebo jednoducho s nasadením svojho života a života svojich rodinných príslušníkov pomáhali tým, ktorí bojovali so zbraňou v ruke. Práve preto sme hrdí na tých našich spoluobčanov, ktorí dostali vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi za to, že pomohli zachrániť Židov, ktorých inak čakala istá smrť v nacistických koncentrákoch. Práve preto sa deň  vypuknutia Slovenského národného povstania proti nemeckému nacizmu a jeho domácim pomáhačom, stal naším štátnym sviatkom, práve preto je európska tradícia antifašistického zápasu aj tradíciou našej demokratickej slovenskej štátnosti a našou národnou tradíciou.

     Som hrdý na to, že som na jeseň r. 1992 patril do skupiny poslancov NR SR, ktorá dala návrh, aby sa deň vypuknutia SNP znovu stal štátnym sviatkom. Pamätám sa, že vo vtedajšej atmosfére v slovenskej spoločnosti sme ho presadzovali neľahko. Najnovší výskum verejne mienky ukázal, že dnes ide o sviatok naozaj jasne väčšinovo akceptovaný slovenskou spoločnosťou a sviatok, ktorú ju spája, zjednocuje. Za taký ho pokladá 85% občanov SR.Tým, ktorí stále zotrvávajú na tvrdení, že išlo o povstanie voči vlastnej štátnosti, treba pripomínať, že Slovenské národné povstanie bolo povstaním proti režimu, ktorý bol totalitný a protidemokratický, ktorý postavený na vodcovskom princípe a norimberských rasových zákonoch a ktorý vznikol a existoval iba ako vedľajší produkt Hitlerovej mocenskej politiky a vazalsky mu slúžil, proti režimu, ktorý fungoval na oklieštenom území Slovenska, lebo jeho časť zabrali s nacistickou a fašistickou pomocou po Viedenskej arbitráži horthyovskí revizionisti. Pripomeňme si, že slovenský národ hitlerovci nazývali pohŕdavo „Hilfsvolk“ – pomocný národ. Bolo to povstanie proti režimu, ktorý  za každého z takmer  70 tisíc občanov so židovským vierovyznaním alebo pôvodom vyvezeného do koncentračného tábora na smrť zaplatil nemeckému štátu 500 ríšskych mariek. Preto sa pohrobkovia vtedajšieho ľudáckeho režimu, ktorí sa pri schvaľovaní zákona o štátnom sviatku  ozvali so svojou pokrivenou interpretáciou tejto významnej dejinnej udalosti Slovákov, v slovenskej spoločnosti nepresadili a verím, že aj s  podporou českých a slovenských antifašistov, ktorí žijú v našej najbližšej spriatelenej krajine, a s podporou vašich potomkov ani niky nepresadia!

      Vážení priatelia, aj dnešný deň je príležitosťou, aby sme sa poďakovali všetkým ešte žijúcim slovenským i českým občanom, priamym účastníkom protifašistického odboja,  i tým, ktorí ho aktívne podporovali s osobnými rizikami, ktoré to prinášalo. Úctu si zasluhujú všetci bez rozdielu národnosti, vierovyznania a politického presvedčenia. Slováci, Česi, Maďari, Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Rusíni, Rumuni, Srbi, Nemci, Francúzi, britskí a americkí letci i príslušníci ďalších z 31 národností, ktorí a zapojili do povstania a bojov, ktoré po ňom  nasledovali až do oslobodenia, všetci, ktorí osobnou statočnosťou prejavili svoje antifašistické presvedčenie. V tejto súvislosti by som chcel vysloviť ľútosť  nad osudmi tých našich antifašistov, ktorí sa v komplikovaných a krutých povojnových časoch miesto uznania za svoju účasť v odboji stali obeťou uplatňovania princípu kolektívnej viny, ako aj  tých našich účastníkov najmä západného odboja, ktorí boli neskôr perzekvovaní za svoje politické presvedčenie. Tento osud si naozaj nezaslúžili. Veď účastníkmi antifašistickej koalície boli národy a ľudia najrôznejšieho vierovyznania a presvedčenia, ktorých napriek týmto rozdielom viedlo do spoločnej akcie presvedčenie, že svet treba zachrániť pred Hitlerovou krutovládou a obnoviť mier. Aj keď sa vojnové časy stále viac vzďaľujú a priamych účastníkov bojov za oslobodenie od fašizmu je z roka na rok menej, činy statočných ľudí, ktorí pomohli vyhrať vojnu za zachovanie európskej civilizácie, nesmú na Slovensku ani v Česku nikdy upadnúť do zabudnutia. Pri každej pietnej spomienke na nich každý z nás, ktorí celý svoj život žijeme v mieri, si pre seba postavme otázku, čo by som v podobnej situácii robil ja? Keby som si mohol alebo musel vybrať, na koho strane by som vtedy stál?

 

Ďakujem Vám, že ste si ma vypočuli.

 

Peter Weiss, Praha, Konferenčná sála Hotela DAP, Vítězné nám.,  29.8.2017

                                                            

 

     Slavnostnímu shromáždění k 73. výročí SNP předcházely dva Pietní akty s kladením věnců, první u Památníku zahraničních letců na Náměstí svobody v Praze 6 a druhý u Památníku zahraničních vojáků 2. světové války na Vítězném náměstí, rovněž na Praze 6. Násladně od 10.00 hodin organizoval Český svaz bojovníků za svobodu ve spolupráci s MO ČR a GŠ AČR v Kongresovém sále hotelu DAP, Slavnostní shromáždění k tomuto výročí.  Slavnostnímu a důstojnému připomenutí této významné  události v dějinách našich národů v boji proti fašismu přispěla také účast a přednesené projevy ústavních a vládních činitelů, ale i předsstavitelů spolků a sdružení. S projevy vystoupili: 1. místopředsedkyně Senátu P ČR paní Miluše Horská, Zástupce NGŠ AČR gen. Jaroslav Kocián, velvyslanec SR v ČR pan Peter Weiss, předseda Sdružení letci - východ pan plk. Jan Novák, místopředseda Slovenského zvazu protifašistických bojovníkov pan Svetozár Lacko, který na závěr udělil třem členům Sdružení letci - východ, za SZPB Pamětní medaili M.R. Štefánika a 1. místopředseda ČSBS plk. Emil Kulfánek, který všem vystupujícím a všem přítomným poděkoval za jejich podíl na důstojném připomenutí této významné akce. Za vládu ČR se zúčastnil pan Jiří Winkler, za MO ČR - zástupce ředitele odboru pro VV pan Pavel Kugler, za Hradní stráž její velitel plk. Jiří Kývala, za posádku Praha její velitel plk. Milan Virt, za městskou část Praha 6 - zástupkyně starosty paní Eva Smutná. Dále se Slavnostního shromáždění zúčastnili představitelé a členové Sdružení a spolků: Sdružení Českého národního povstání jeho místopředseda a rovněž místopředseda ČSBS Emil Šneberg, Sdružení domáciho odboje a partyzánů - jeho předsedkyně Květoslava Volková, Vojenský spolek rehabilitovaných, Klub generálů ČR, Sdužení vojenských veteránů ČR - jeho předseda plk. Jiří Pešta, Asociace vojáci společně, Sdružení důstojníků a praporčiků, Československá obec legionářská - její místopředseda Tichomír Mirkovič, Sdružení politických vězňů a pozůstalých, Český sokol a další.